Príbeh nového priezviska - Elena Ferrante
Druhé pokračovanie Neapolskej ságy vo mne vyvolalo množstvo protichodných pocitov.
Vydavateľstvo: Inaque Rok vydania: 2016 Počet strán: 364 Väzba: pevná Žáner: spoločenský román
Spočiatku sa zdalo, že druhá časť Neapolskej ságy ma osloví ešte viac ako prvá. Nadchla som sa hneď od začiatku. Príbeh ešte viac prehĺbil to, čo sa ešte len rysovalo v jednotke. Otvoril cestu novému poznaniu, láske, oddanosti a životným zvratom. Totálne ma emočne vysilil.
Na druhej strane, ocitli sa aj pasáže, ktoré ma zaujali o niečo menej (rozpravy o obchodovaní, politike). Týmito krátkymi úsekmi som sa však napokon bez problémov prehrýzla a zostali zabudnuté na pozadí silnejších udalostí.
Musím sa priznať, že od začiatku neprechovávam sympatie ani k jednej z hlavných hrdiniek. Ako čitateľka som si viac zvykla na Lenu, keďže je rozprávačkou príbehu ale obidve ma dokázali svojím konaním neskutočne vytočiť a doslova nahnevať 🙈😅. Neustále som si v hlave premietala verzie, čo by bolo keby sa rozhodli tak, alebo takto, či úplne inak. Keby tamto neurobili, alebo keby bolo keby...
Príbeh je písaný spôsobom, ktorý vás nenechá chladným a vyženie vašu zvedavosť do extrémnych výšok. Stále som chcela vedieť ako sa všetko vyvinie. Ako bude pokračovať to zvláštne puto medzi dievčatami, ktoré sa môže zdať na prvý pohľad nepochopiteľné. Hoci obe mladé ženy sa vybrali každá svojou cestou, ich chodníčky sa často krížili a značne ovplyvňovali aj bez vzájomnej prítomnosti.
"Vždy budem mať strach: strach, že poviem nesprávnu vetu, že použijem prehnaný tón, že budem nevhodne oblečená, že odhalím nízke pocity, že nebudem mať zaujímavé myšlienky."
Ešte raz zopakujem, že tento diel na mňa vplýval viac emočne. Bola som plná hnevu, zlosti, pobúrenia, šoku. Zdalo sa mi, že v príbehu nenachádzam nič pozitívne, nič, čo by mi niečo dalo. Zo všetkých tých "pletiek" - či už milostných alebo na hrane s mafiou - mi bolo skôr ťažko. Aj keď, samozrejme, bez toho by príbeh nebol tým, čím je. Napriek tomu sa od knihy nedalo odtrhnúť. Prečítala som ju extra rýchlo. Zamrzel len očakávaný záver, nevyhnutnosť o ktorej som tušila, že sa stane. Táto nevyhnutnosť však spôsobila, že som okamžite musela siahnuť po pokračovaní, lebo inak sa skrátka nedalo 😅 .
Táto sága je jednoducho čistá závislosť (to ma trošku desí, keďže dávam knihe štipku nižšie hodnotenie ako prvej časti a napriek tomu pokorne priznávam, že som sa od nej nevedela odtrhnúť 😳). Zmiešané pocity, ktoré stojí za to zažiť 😉.
Ak vás zaujíma, čo som napísala o prvej časti, moje dojmy nájdete TU.
4,5⭐/5⭐