Žítkovské bohyne - Kateřina Tučková
Nádherná obálka, originálne spracovanie a tajomná zápletka - určite odporúčam 👍.
Vydavateľstvo: Tatran Rok vydania: 2015 Počet strán: 364 Väzba: pevná Žáner: spoločenský román
Na Moravských Kopaniciach, v osade Žítková žili ženy, ktoré boli známe svojimi zvláštnymi schopnosťami. Vravelo sa, že vedia predpovedať budúcnosť, naprávali rôzne neduhy tela a duše, vedeli pričarovať lásku alebo odohnať búrku. Snažili sa pomáhať ľuďom s ich problémami.
Poslednou z radu bohýň, ako ich nazývali, je Dora. Hoci žila s bratom v opatere tety Surmeny, tá ju už nestihla naučiť tajomstvám bohýň. Dora vyštudovala etnografiu a rozhodla sa, že zachová dedičstvo bohýň aspoň tak, že o nich napíše rozsiahlu vedeckú prácu. Ponorí sa do skúmania archívnych prameňov a svojich vlastných spomienok z detstva. Napriek tomu, že nie je bohyňou, je neoddeliteľnou súčasťou ich tajomnej histórie.
Na knihe ma najviac zaujali osudy žítkovských žien. To, akú
úlohu zohrávali vo svojej komunite, akými schopnosťami disponovali a ako
sa skončila ich životná púť. Miestami som bola naozaj šokovaná a prekvapená.
Autorka síce čerpala aj zo skutočných archívnych prameňov ale, samozrejme,
mnohé veci v knihe prispôsobila. Vzniká tak originálny pútavý príbeh,
ktorý vás zaujme už od prvýchs strán.
V úvode spomínam originálne spracovanie. Ide o to, že kniha je plná rôznych úradných dokumentov, listov, článkov, záznamov a podobne. Na jednej strane vám tak stránky rýchlejšie miznú pod rukami, na druhej mi to už prišlo miestami až príliš a niektoré dokumenty ma nudili 🤷♀. Musí sa však uznať, že autorke dalo určite nesmiernu prácu spraviť si svoj vlastný výskum, aby sa v príbehu mala o čo oprieť.
Veľmi blízke mi bolo prostredie a jeho atmosféra. Obce alebo osady, ktorých názvy mi boli známe - neraz sme totiž cez ne prechádzali do susednej Českej republiky. A atmosféra? Sama predsa žijem v dedine, za ktorou sú už len kopce a lesy vedúce za hranice nášho štátu. Áno, občas to tu u nás volajú "na konci sveta" 🙈😀.
V konečnom dôsledku teda knihu hodnotím pozitívne. Bolo to zaujímavé čítanie, ale do úplnej dokonalosti mi máličko niečo chýbalo. Možno to bolo tým, že som sa miestami strácala v časových rovinách (nevedela som, či je reč o Dore zo súčasnosti alebo z minulosti - keďže sa to často striedalo), strácala som sa aj v celej tej genealógii žítkovských bohýň; a možno to bolo tým, že ma príliš neuspokojil záver, ktorý si autorka pre nás pripravila. Ostalo tak veľa nevypovedaného🤐.
Každopádne, určite si rada prečítam aj iné diela od autorky. Veľmi sa na to teším.
4⭐/5⭐