Tidewaterská nevesta - Laura Frantz

Americká spisovateľka Laura Frantz nás v posledných rokoch zásobuje románmi situovanými do koloniálnej Virgínie, do obdobia nepokojov medzi kolonistami a indiánmi. Aj v románe Tidewaterská nevesta sa ocitáme na podobnom mieste ako v predchádzajúcich knihách, tentokrát však takmer úplne na začiatku osídľovania oblasti Európanmi. A čo by vás na príbehu z tohto prostredia malo zaujať najviac? Možno to, že ide o príbeh inspirovaný skutočnou indiánkou, známou ako Pocahontas (reálna Pocahontas má len málo spoločné s tou, ktorú možno poznáte z rozprávky). Neskutočne ma fascinovalo, že je v knihe použité množstvo historických faktov a detailov.

Poďme ale k príbehu ako takému. Ten ma zaujal okamžite, od prvej strany. Doslova. Neustále sa tam niečo dialo, dozvedali sme sa niečo nové a postupne odhaľovali tajomstvá postáv. O udalosti a zvraty nebola núdza. Nemala som sa kedy nudiť 😀. V polovici knihy však prišlo zvláštne ticho pred búrkou a posledná tretina nabrala doslova dramatický nádych. Zrazu sa toho dialo ešte viac a priznám sa, že tu som sa aj trošku začala strácať v pocitoch hlavných hrdinov a ich správanie mi prišlo máličko nedotiahnuté. Na druhej strane, možno to chápať aj tak, že Selah a Xander predsa len neboli dokonalí a mali svoje ľudské chyby. Navyše, čo by to bola za kniha od L. Frantz, keby neriešila aj problémy srdca a viery a nedotýkala sa aj iných vážnejších tém. V tomto prípade poukazuje napríklad na spory s indiánmi alebo otroctvo.