Prežila len jediná - Riley Sager
Triler, ktorý vás opantá atmosférou.
Vydavateľstvo: DOT. Rok vydania: 2025 Počet strán: 400 Väzba: pevná Preklad: Ľubica Dvončová Žáner: triler
Kit McDeerová je zdravotnícka asistentka. Prichádza do spustnutého sídla na okraji útesu, aby sa postarala o imobilnú starnúcu Lenoru Hopeovú. Každý si ju pamätá ako tú, ktorá prežila, keď v roku 1929 vyvraždili jej rodinu – otca, matku, sestru. Zostala len ona (Lenora) a hoci voči nej nemali priame dôkazy, každý ju pokladal za vinnú. Sama o vraždách odmietala hovoriť a navždy sa v rodinnom sídle uzavrela. Teraz je Lenora na vozíčku, po niekoľkých mŕtviciach a komunikuje s Kit pomocou písacieho stroja. Práve vďaka nemu sa rozhodne, že Kit rozpovie (napíše) pravdu o osudnej krvavej noci. Ako to bolo naozaj? Je naozaj nevinná? A kde zmizla predchádzajúca opatrovateľka? Kit postupne odhaľuje tajomstvá honosného sídla a jej dávnych obyvateľov. Musí si však dávať veľký pozor komu a čomu naozaj uverí.
Čo môže byť viac ponurejšie a "trilerovejšie" ako osamotené rozpadávajúce sa rodinné sídlo postavené na nebezpečnom skalnom útese, navyše s príznačným názvom Hope´s End? Duchovia minulosti plaziaci sa po chodbách domu, v ktorom krutým a násilným spôsobom prišli o život traja ľudia. Prečo by vôbec niekto v takom dome zostával žiť 🤷♀️?
Prežila len jediná je kniha, ktorá obletela bookstagram a pri takých knihách mávam obavy z naplnenia vysokých očakávaní. Neprehliadnuteľná je aj vďaka skutočne pohlcujúcej obálke a dokonale zladenej oriezke. Bolo potrebné ju vyšperkovať lebo inak by nezaujala? V tomto prípade si to určite nemyslím 😉.
Kniha je písaná z pohľadu opatrovateľky Kit, ktorej rozprávanie striedajú spomienky Lenory na časy pred vraždami. Kapitoly, samozrejme, končia v tom najlepšom, takže čitateľ je napätý ako struna a nemá inú možnosť len obracať stránku za stránkou. Temnú atmosféru, okrem "miesta činu", vytvárali aj nepriehľadné až tajomné postavy. Nevedela som komu mám veriť a hneď som si vytvárala možné aj nemožné teórie. Všetko postupne naberalo reálne kontúry ale ten záver...
Autor to na mňa vychrstol tak nečakane, že som si musela trochu zalistovať späť, aby som sa nanovo zorientovala. Nečakané zvraty a prekvapenia v poslednej tretine knihy tak už síce naozaj pôsobili prekombinovane, myslím si však, že v rámci žánru je to relatívne bežné 😀. Aj som sa miestami máličko strácala ale našťastie mi to neubralo na čitateľskom zážitku 😊.
Knihu som si teda naozaj užila. Hľadala som každú voľnú chvíľku na čítanie a ťažko som ju odkladala. Rozhodne sa rada nechám nalákať aj na ďalšie autorove knihy.
4,5⭐/5⭐