Pravek a iné časy - Olga Tokarczuk
Kritikmi oceňovaný, v súčasnosti jeden z najvýraznejších románov súčasnosti. Skrátka, chcela som vedieť, čo sa za týmito pochvalami skrýva 😅.
Vydavateľstvo: Premedia Rok vydania: 2015 Počet strán: 224 Väzba: pevná Žáner: spoločenský román
Fiktívna dedina Pravek, ležiaca uprostred Poľska, je dejiskom príbehov, v ktorých sa mieša nemožné s možným. Dejisko príbehov obyčajných ale aj celkom neobyčajných obyvateľov a ich vecí. Čas odhaľujúci osudy niekoľkých generácií na pozadí histórie - od prvej svetovej vojny, až po osemdesiate roky. Ľudské osudy prepojené s prírodou, Bohom a pominuteľnosťou.
Spočiatku som si myslela, že môj názor na túto knihu veľmi výrazne ovplyvní to, že pred jej čítaním som mala fakt veľké očakávania. V prvej tretine som si nemohla zvyknúť na prílišnú poetickosť a niektoré "časy", myšlienkové pochody priradené nehmotným veciam. Neviem, či sa vyjadrujem správne, chcem tým povedať, že to bolo dobré, ale v hlave som sa už videla ako knihu hodnotím len 4 ⭐ z 5 🙈. Jednoducho som sa nevedela vžiť do tej mágie prepletenej s realitou. Postupne som však nadobúdala zvláštny pocit a napokon textu celkom prepadla. Čím viac som sa blížila k záveru, tým viac som bola nadšená ❤️. Hoci sa mi páčila aj prvá polovica knihy, od druhej som sa už nemohla odtrhnúť. Akoby som prešla z monotónneho čítania k pochopeniu a záujmu. Autorka vo mne dokázala vzbudiť zvláštnu zmes protichodných pocitov. Očividné a všade (v každej vete) prítomné hľadanie zmyslu života ma fascinovalo. Aj keď je dedinka Pravek fiktívna, jej obyvatelia a ich príbehy boli až príliš živé, pulzujúce a reálne. Prelínala sa tu mýtickosť s realizmom a dobro so zlom. V konečnom dôsledku však bolo isté len jedno. Zrod a zánik. Narodenie a smrť. Nevyhnutnosť, ktorá čaká každého a všetko.
"Ľudia sa rozpŕchli na všetky strany sveta a stali sa navzájom nepriateľmi. No zostala v nich spomienka na to, čo uvideli. A kto raz videl hranice sveta, ten bude pociťovať svoje uväznenie najbolestivejšie."
Autorka ma zaiste dostala aj svojím pútavým štýlom písania. Konkrétne teraz myslím na takú tú "človečinu", ktorú som z príbehu cítila❤️. Dokázala vo mne vyvolať príjemne hrejivú nostalgiu za starými časmi (vône a pachy starého domu u starých rodičov, pripálené zbytky na sporáku, dym z pece...).
" - Nejde o to, či Boh je, alebo nie je. To nie je len tak. Veriť či neveriť, to je otázka.
- Ja verím, že je, - vyhlásil Izidor a bojovne vystrčil bradu dopredu. - Ak je, tak sa mi to ráta, že verím. Ak nie je, nič ma nestojí veriť."
Takže, ak mám toto všetko zhrnúť - kniha sa vyznačuje poetickosťou, silnou magickosťou, symbolikou, očakávajte transcendentálne opisy a každodenné hľadanie hĺbky a zmyslu života. Príbeh sa číta rýchlo, je pútavý, tajomný a silný. Zasiahol❤️. Určite si od autorky prečítam aj niečo ďalšie.
5⭐/5⭐