Pod skleněným zvonem - Sylvia Plathová
O ukrutnom boji, odohrávajúcom sa v duši mladého dievčaťa. Naozaj silná kniha.
Vydavateľstvo: Argo Rok vydania: 1998 Počet strán: 212 Väzba: pevná Jazyk: CZ
Túto knihu som si chcela prečítať už dlhšie ale akosi si ku mne nenachádzala cestu (alebo ja k nej😅). Až raz, na Knihobraní v Žiline (jednej milej charitatívnej akcii) som ju zbadala medzi hŕbou ponúkaných kníh. Volala ma, tak nakoniec išla so mnou domov. Áno, jedna vec je mať už knihu doma v poličke a druhá vec je prečítať ju. Nejaký ten týždeň teda zostávala nepovšimnutá. Netuším aká sila ma k nej ťahala práve v čase, keď som mala zlú náladu, bola som psychicky vyčerpaná a nahnevaná. Hlavne na seba. Najskôr som si vravela, nešpekuluj, toto je vraj jedna z najdepresívnejších kníh a ty ju chceš čítať, keď prepadáš bezmocnosti? O to väčší význam pre mňa táto kniha má, že ma takýmto zvláštnym spôsobom pritiahla a paradoxne, neskutočne mi pomohla ❤️.
Rozprávačkou príbehu je Esther. Mladé dievča bojujúce s démonmi vo svojom vnútri. Jej pohľad na svet zrazu začal byť pokrivený. Všade videla zradu, svoju menejcennosť, neschopnosť, zbytočnosť a márnosť. Cítila sa ako uväznená pod skleneným zvonom a túžila len po jednom. Všetku bezmocnosť jednoducho ukončiť...
"...proč mi připadá všechno, co lidé dělají, tak strašně nesmyslné, když nakonec stejně zemřou."
Kniha má výrazné autobiografické črty, čo ju robí ešte silnejšou. Intímne a hlboko odkrýva vedomie človeka, ktorý bojuje sám so sebou. Tento boj je opisovaný výnimočne cynicky a sarkasticky, vďaka čomu kniha nie je taká ťažkopádna a číta sa relatívne rýchlo. Akoby autorka chcela všetko mierne odľahčiť a zároveň odkázať, že nestojí o súcit.
"Když Doreen odešla, uvažovala jsem o tom, proč vlastně už nedokážu dělat pořádně to, co bych měla. Ty úvahy mě jenom rozesmutnily a vyčerpaly. Pak jsem přemýšlela, proč vlastně nedokážu dělat pořádně ani to, co bych dělat neměla."
Áno, čítala som, že ide o jednu z najdepresívnejších kníh, ale po prvých stranách som o tom dosť pochybovala. Nečakala ma žiadna vlna pesimizmu, smútku a ťažoby. To všetko však napokon prišlo, postupne. Veď aj keď je niekto smutný alebo má zlú náladu, neskĺzne do vážnej depresie z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Len jemne a pomaly som odhaľovala už spomínaný pokrivený pohľad a chápanie hlavnej hrdinky. Cítila som to z každej jej myšlienky, z každého jej pocitu, hoci navonok stále pôsobila ako obyčajné násťročné dievča.
Až približne od polovice knihy všetko nabralo prudký spád a začala sa séria samovražedných pokusov. Niektoré scény na mňa vplývali až neuveriteľne silno. Bolo to tak trefné, výstižné, že to určite nemohol napísať niekto, kto to tak v naozaj necítil. Uvedomila som si, že hlavná hrdinka bola skutočná a realita ma prudko zasiahla. Cítila som ako mi silnejšie búši srdce alebo som dokonca spozorovala, že mi brneli ruky. Žiaľ, realita mnohých, ktorí žijú medzi nami, navonok pôsobia vyrovnane, no vo vnútri prehrávajú ukrutne náročný boj. Toto dielo je dokonalou ukážkou toho, čo prežíva človek s depresiou a že by sme psychické problémy rozhodne nemali brať na ľahkú váhu. Na druhej strane, aj pomoc musí byť podaná správne. Niekedy môžeme svojou nevedomosťou spôsobiť ešte viac zla - čo, vlastne, príkladne vidieť aj v príbehu o Esther. Pre človeka s depresiou môže byť aj obyčajné, bežné sklamanie, jedno vyrieknuté slovo, alebo nevyrieknuté, hocijaký maličký detail, posledným klincom do rakvy...
Hoci teda kniha nerozpráva o veselej téme, autorka píše pútavo a dokáže v čitateľovi vzbudiť záujem. Slová kladie na papier s ľahkosťou a prirodzenosťou sebe vlastnou.
Moje konštatovanie na záver bude stručné. Veľmi veľká škoda, že Sylvia Plath toho nemohla napísať viac 💔.
5⭐/5⭐
Sylvia Plath bola americká spisovateľka, poetka. Autorka mnohých básní, krátkych poviedok, esejí a jedného jediného románu. Práve tento román (The Bell Jar) sa stal jej najvýznamnejším dielom, kde popisuje svoj vlastný boj s depresiou a nevyrovnanosťou so smrťou otca. Dejovo je román posadený do obdobia autorkiných študentských čias, vyšiel však až o desať rokov neskôr, v januári roku 1963 pod pseudonymom Victoria Lucasová. O mesiac neskôr Sylvia Plath spáchala samovraždu. Mala dve deti.
Zdroj informácií o autorke: sylviaplath.info, wikipedia, prebal knihy Pod skleněným zvonem