Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj - Júlia Marcinová
Výnimočné dielo o osudoch jednoduchých ľudí naprieč štyrmi generáciami jednej rodiny.
Vydavateľstvo: Artis Omnis Rok vydania: 2023 Počet strán: 344 Väzba: pevná Žáner: spoločenský román, historický
Dej sa
odohráva v rokoch 1860 – 1944 v obci Poluvsie pri Rajeckých
Tepliciach. Rozdelený je na niekoľko častí. Ide o životné príbehy
autorkiných predkoch, ktoré sa jej podarilo spojiť dokopy do jedného krásneho
celku. Ja tu
nebudem písať o čom jednotlivé príbehy boli. Prišli by ste o nejeden silný moment, či prekvapivé prepojenia. Ale pokúsim sa vám knihu aspoň kúsok priblížiť a opísať dojmy, ktoré vo mne zanechala 😉.
Očakávania som mala naozaj vysoké. Okolo knihy vznikol celkom slušný hype, čo mi prišlo skôr na škodu ako na úžitok. Prvé strany ma nedokázali presvedčiť. Čítalo sa to dobre, príbeh zaujal, no k dokonalosti mi predsa len niečo chýbalo. Ale to niečo, našťastie, postupne prišlo... Autorkin príjemný, primerane poetický štýl písania si ma čoraz viac získaval. Atmosféra minulých čias na mňa doliehala celou svojou podstatou cez mentalitu vtedajších ľudí, ich zvyky, tradície, oslavu prírody, či dobovo prispôsobený jazyk. Čo bolo vtedy normálne, nám dnes príde prehnané a naopak. Páčilo sa mi, že zastarané slová boli vysvetlené hneď na danej strane (pod čiarou) a zaujímavé boli aj fotografie, v ktorých som hľadala nevypovedané.
Kniha je dokonalou pripomienkou starých čias. V dobrom aj v zlom. Keď mladí chlapci odchádzali na výkon povinnej vojenskej služby, keď si ľudia vážili každú odrobinku chleba ale aj keď boli majetky dôležitejšie ako láska a vzdelanie brané ako zbytočnosť. Príbehy autorkiných predkov môžu prísť niekomu na prvý dojem príliš obyčajné, sú však ukážkovým príkladom vtedajších čias a skrývajú v sebe veľa múdrosti, pracovitosti a pokory. Okrem krutosti a nemilosrdnosti danej doby, odhaľujú aj silu pevnej vôle, odpustenia a dobroty. Silné odkazy poskrývané v neľahkých ľudských osudoch ma nenechali chladnou.
"Vieš, aj keď mu možno nevyšli jeho plány tak, ako si prial, našiel si zmysel života doma. Niekedy aj to jednoduché byť doma môže zmeniť osudy mnohých ďalších ľudí..."
Hlavné postavy, alebo teda autorkini predkovia, mi napriek generačnej priepasti prišli nesmierne blízki. O to viac, keď som si uvedomila, že naozaj žili, dýchali, trpeli a milovali. Akoby som ich ja sama osobne poznala. Marcinová dokonale oživila mŕtvych a zabezpečila tak, aby sa na nich nezabudlo. Aby sa nezabudlo na ich neľahké osudy a aby sme sa my, naša generácia a generácie po nás, mohli poučiť z minulosti a nerobiť chyby našich predkov. Áno, aj slzy na krajíčku boli, aj hrdlo mi zvieralo...
"Šťastie je niekedy tak na dosah, že ho cez záves vlastných smútkov nechceme vidieť."
Tým, že ide v podstate o generačný román, autorka nerozvíja osud všetkých spomínaných postáv. O niektorých len stručne informuje, iných opíše aspoň do dvoch, troch viet. Strohé konštatovanie, napríklad pri niektorých narodeniach alebo úmrtiach ešte viac podčiarklo rozdiel medzi dnešným a vtedajším svetom. A pritom to ani nemusel byť zámer ale možno len nedostatok informácii, ktoré sa stratili v čase.
"Ľudská povaha vie byť občas zvrátená. Ale najťaživejšie je v živote možno práve to, že človek nedokáže so svojou nedokonalosťou správne naložiť."
Ak to nie je jasné z predchádzajúcich viet, čítanie tejto knihy bol skutočný zážitok 💔. Neustále premýšľam o tom, ako rada by som sa aj ja dozvedela zabudnuté príbehy mojich predkov. Čo všetko ovplyvnilo ich osudy?
Rozhodne odporúčam a dúfam, že podobných románov u nás bude vychádzať viac. Potrebujeme ich, aby sme si uvedomili, čo je v živote dôležité.
5⭐/5⭐