Houbařka - Viktorie Hanišová
Jedna z najlepších kníh, aké som v tomto roku čítala👍. Už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do ďalších autorkiných počinov.
Vydavateľstvo: Host Rok vydania: 2018 Väzba: pevná Počet strán: 309 Žáner: spoločenský román
Jazyk: český
Sára (prezývaná Sisi) je mladá samotárka. Žije v starej chalúpke na Šumave a živí sa zberom húb. Už takmer sedem rokov každé ráno vyrazí do lesa na svoju obvyklú trasu a nazbieraný úlovok predá v miestnej reštaurácii. Len občas zájde do mesta na pravidelnú prehliadku jej psychického stavu. Ľuďom sa vyhýba a s rodinou nemá dobré vzťahy, takže ňou príliš neotrasie ani matkina smrť. Ale čo sa zdá byť neviditeľné, klíči pod povrchom a možno sa v Sáre predsa len niečo pohne.
V knihe sledujeme dve časové roviny. V jednej autorka popisuje súčasnosť, kedy Sisi žije v polo rozpadnutej chate, zbiera huby a žije "z ruky do úst".
Houbařka je vynikajúci príbeh a ja by som o ňom mohla
napísať aj celé strany pozitív, to by som vám však pokazila čitateľský zážitok.
Je to kniha, kde málo je veľa a v jednoduchosti je sila. Sama som si ju
kúpila len na základe stručnej anotácie a chvál na autorkine meno. Hoci
som sa spočiatku bála, že to celé bude príliš monotónne a plné myšlienok
hlavnej hrdinky, moje obavy sa nenaplnili. Hanišovej štýlu som úplne podľahla ❤.
"Ale mycelium si stejně vždycky najde cestu na povrch, když přijde jeho čas. Někdy předstírá, že neexistuje. Ani sebelepší houbař by ho pod povrchem nevytušil, ...
... a pak stačí pár dní střídavého deště a slunného počasí a mycelium naplno projeví svoji sílu ..."
To, čo vám môžem ešte prezradiť je fakt, ako autorka úžasne
narába s prirovnaniami a metaforami. Pocity hlavnej hrdinky dokázala
nenápadne spojiť so svetom húb a skryť v ich správaní aj celý zmysel
života. A tie opisy prechádzok za každého počasia - tie ma doslova pohltili,
akoby som sama kráčala lesom a počula pod nohami praskať konáriky. Český
jazyk dokonca dokonale zdôraznil autentickosť krajiny na Šumave. Je to kniha,
ktorú by som nikdy nechcela čítať v slovenskom jazyku. Skrátka by tak
podľa mňa nevynikla 🤷♀😃.
Fascinovalo ma aj to množstvo húb, autorka si určite musela robiť nejaký výskum. Dokázala do príbehu vložiť aj zopár zaujmavých faktov a štipku humoru. K tomu si pridajte krátke kapitoly, ktoré v každej knihe gradujú napätie a môžete si byť istý, že túto knihu nebudete chcieť pustiť z ruky.
"A co má bejt tohle?" otočil se Ruda zpátky ke mně. "Hnojník, říkaš? Kde jste to jako sebrali?" prohlásil a se strojeným odporem si k houbě přičichl. "A co mám jako napsat na jídelní lístek? Hnojníková polívka? Maso na hnoji?" vztekal se.
Napriek tomu, že som nechcela, som sa aj tak celkom dosť rozpísala🤦♀. Ešte nakoniec rýchlo pochválim šikovnú obálku - opäť v hesle: v jednoduchosti je sila, a ukončím to celé jednoznačným bodovaním 😉👇.
5⭐/5⭐