Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti) - Svetlana Alexijevič

10.08.2019
Nie som priaznivec „lepíkov“, ale v tejto knihe sa inak nedalo. Všetko z nej som si chcela zapamätať.
Nie som priaznivec „lepíkov“, ale v tejto knihe sa inak nedalo. Všetko z nej som si chcela zapamätať.

Skutočne emotívne čítanie 👍. Dielo, ktoré vás zasiahne.

Vydavateľstvo: Absynt        Rok vydania: 2017        Väzba: brožovaná        Počet strán: 320        Žáner: reportáž

Svetlana Alexijevič, laureátka Nobelovej ceny, sa po 20tich rokoch vracia na miesto najväčšej technologickej katastrofy 20. storočia - do Černobyľu. Prečo? Aby zachytila opomenutú históriu - myšlienky, pocity a slová obyčajných ľudí, ktorí už nikdy nebudú žiť tak ako predtým. Ako sama píše: "Táto kniha nie je o Černobyle, ale o svete Černobyľa."

Nečítala sa rýchlo, ani ľahko, a napriek tomu to bol zážitok.
Nečítala sa rýchlo, ani ľahko, a napriek tomu to bol zážitok.
Všetci už mali dávno popozeraný seriál, od začiatku po koniec, aj 10x. Len ja som čakala a chcela najskôr čítať knihu, ktorou sa tvorcovia inšpirovali. Stálo to za to. Seriál je o katastrofe, kniha o ľuďoch.
Všetci už mali dávno popozeraný seriál, od začiatku po koniec, aj 10x. Len ja som čakala a chcela najskôr čítať knihu, ktorou sa tvorcovia inšpirovali. Stálo to za to. Seriál je o katastrofe, kniha o ľuďoch.

Knihu som si kupovala s tým, že sa dozviem nejaké fatky o tejto neslávne známej katastrofe. Dostala som však niečo oveľa cennejšie a hodnotnejšie - slová ľudí, ktorými sme mohli byť aj my. A určite neprezradím tajomstvo, keď spomeniem, že sa všetko netočí len okolo dôsledkoch radiácie. Je to aj o postojoch, mentalite a vtedajšej moci. Ako všetko so všetkým súvisí a vzájomne sa prepája.

Ťažko mi je však hodnotiť takúto knihu, keď som ešte nič podobné nečítala (áno, pokorne priznávam, "absyntovky" mám zatiaľ na konte iba dve). Pre mňa je to zatiaľ najlepšia kniha prečítaná v tomto roku 👍.

"Keď som sa vrátil z Afganu, vedel som, že budem žiť! Ale v Černobyle je všetko naopak - zabije ťa to práve vtedy, keď si už doma.Vrátil som sa... A všetko sa iba začalo..."

Autorka hneď na úvod vytiahne veľmi silný príbeh, a vy sa nebudete vedieť od knihy odtrhnúť. Potom vás však čaká aj množstvo iných, nie menej silných, zarážajúcich, dojímavých aj smutných spomienok. Vypichnem len zopár: rozprávanie samousadlíčky, matky, detí, chemického inžiniera, vojenského zboru, ženy likvidátora, inšpektorky ochrany prírody, novinára, učiteľky, odborníkov na jadrovú energetiku a podobne. Niektorým sa ani nechcelo veľmi hovoriť, alebo len ťažko hľadali vhodné slová, a to všetko dokázala autorka zachytiť a sprostredkovať cez stránky tejto knihy - do hĺbky a do detailu.

"Rozcvičky boli zakázané, aby sme zbytočne nevdychovali radiáciu. No do práce nás vozili na vlečkách otvorených nákladiakov..."

Priznám sa, dlho som rozmýšľala aké citáty do tejto recenzie vybrať. Aby ich nebolo veľa, aby to nebolo úplne to NAJ, aby to zaujalo... Ale už to neriešim. Jednoducho si knihu prečítajte celú a hotovo 😉.

5⭐/5⭐

Share