Búrlivé výšiny - Emily Brontëová

Búrlivé výšiny je klasika, o ktorej sme určite počuli takmer všetci. Pre mnohých z vás je dokonca TOP knihou, jednou z najobľúbenejších. Nuž, ja zase vytŕčam z davu 🤷‍♀.

Z obsahu vám môžem prezradiť toľko, že v úvode sa stretávame s pánom Lockwoodom, ktorý si na istý čas prenajal panstvo neďaleko usadlosti Búrlivé výšiny. Už prvé dni sa zoznamuje s tajuplnými obyvateľmi výšin a vypočuje si aj dlhý príbeh z minulosti o ich skutočne búrlivom osude.

Hneď na začiatok musím podotknúť, že väčšina knihy je, vlastne, rozprávaním starej slúžky, ktorá bola svedkom búrlivých vzťahov a udalostí. Samozrejme, človeka zarazí v akých detailoch si všetko pamätala od slova do slova 🤦‍♀😂. Skrátka mi to hneď prišlo nerealistické a autorka si túto formu mohla odpustiť. Verím, že aj písať sa to muselo ťažko, takže vôbec nechápem - prečo❓ Príbeh by mal oveľa lepšie grády, keby bol rozprávaný inou formou. Takto som sa vôbec nevedela vžiť do deja, ktorý sa rozprávaním len spomaľoval. Slúžka mala, prirodzene, pramálo informácií o pocitoch hlavných hrdinov a ja som mala  pocit, že sú pre mňa len takými okoloidúcimi tieňmi. Neustále ma sprevádzal zvláštny nezúčastnený pocit.

Žiaľ, pre spomínanú formu rozprávania sa ma príliš nedotkla ani atmosféra knihy. Mala by byť pochmúrna, ponurá, odrážajúca nepokoj usadlosti na výšinách. Ja som však opäť všetko sledovala akoby zo vzdialenosti😕.

Plusom celého diela sú pohnuté vzťahy hlavých hrdinov a príbeh zvláštnej, bizarnej lásky. Áno, toto by na mňa určite urobilo veľký dojem, nebyť toho, že o tom iba rozpráva tretia osoba. Akoby som sedela vo vlaku a počula klebety babičiek z vedľajšieho sedadla. Nezasiahlo ma to 😔.

Ja viem, kniha je pre mnohých vrcholným dielom vtedajšej doby, je nadčasová, kultová a nenahraditeľná. Osobne však na mňa neurobila veľký dojem a hoci beriem jej hodnotu pre literatúru, taký ten vynikajúci čitateľský zážitok som z nej rozhodne nemala.