Ábelovský dom - Hana Ponická
Má pomerne málo strán ale skrýva na nich veľké bohatstvo ❤️.
Vydavateľstvo: Tatran Rok vydania: 2020 Počet strán: 128 Väzba: pevná Žáner: beletria
Ábelovský dom je spomienkou Hany Ponickej na jej spisovateľský vzor Boženu Slančíkovú - Timravu. V príbehu sa rozvíjajú dve dejové línie. V jednej ešte len šestnásťročná Hanka prichádza do Ábelovej, kde spoznáva sedemdesiatročnú Timravu a v druhej Hanka opäť navštevuje rázovitú krajinu a jej obyvateľov, ale tentokrát už ako matka a po Timravinej smrti. Tieto dve časové linky sa vzájomne prepletajú a vytvárajú dokonalý celok, v ktorom cez spomienky spoznávame Timravu očami Hany Ponickej.
To, čo mňa v tejto knihe najviac bavilo bol jazyk, ktorým je písaná. Nádherný, dobový, oslavujúci prírodu a vyzdvihujúci dobrotu, skromnosť a životaschopnosť prostého ábelovského ľudu.
Samozrejme, nadchlo ma aj to, čo som sa vďaka Hanke dozvedela o Timrave. Ako ona videla túto spisovateľku a ako ona videla svet. Jediné, čo by som knihe vytkla je fakt, že som po prečítaní (aj pri čítaní) chcela vedieť ešte viac😊. Moju zvedavosť však uspokojila aspoň fotografická príloha obsahujúca aj korešpondenciu, pohľadnice a listy od Timravy Hane Ponickej. A keď sme už pri tom, celá vizuálna stránka knihy ma neskutočne nadchla - od obálky, nádherného prebalu inšpirujúceho sa ábelovskou ľudovou výšivkou 😍, až po predsádky a už spomínajú prílohu, ktorá obsahuje aj slovníček, resp. vysvetlivky niektorých nárečových slov a dialektizmov.
"Netrafili ste, tetuška! Ktohovieaký román ste tu v duchu o mne spriadli! Lenže ja nie som doň hrdinka! Dnes už nechodia dievčence na dedinu za vydajom!"
"Nie, to nie, iba ak za ľúbosťou!"
Ak ste na Instagrame sledovali moje čítanie Ábelovského domu, pripomeniem vám aj fakt, že som sa spočiatku do knihy nevedela začítať. Bolo to pre "Slovo na úvod", ktoré napísal Juraj Žáry. Prišlo mi zdĺhavé, silené (snaha o poetickosť, ktorá ma hneď od prvej strany iba rozčuľovala🙈🤷♀️) a v konečnom dôsledku aj zbytočné. Áno, niektoré fakty som sa dozvedela aj práve z tohto "Slova na úvod" ale podľa môjho názoru nebolo potrebné ich zaobaliť to takej našuchorenej vaty a určite by oveľa viac potešili, keby sa nachádzali skôr na konci knihy. Dúfam, že som týmto priznaním nikoho neurazila, iba som podotkla ako na mňa text pôsobil (čisto môj názor) a určite sa nájdu aj čitatelia, ktorých úvodné strany zaujali rovnako ako zvyšok knihy.
Moje zhodnotenie Ábelovského domu je však jednoznačné. Slovo na úvod nepísala autorka, takže ho radšej sama pre seba z hodnotenia vynechávam a v prípade, ak vás taktiež po dvoch stranách neosloví, nebojte sa ho celé preskočiť alebo iba zbežne prelistovať 😉. O nič neprídete, to bohatstvo tejto knihy sa nachádza až za ním ❤️.
5⭐/5⭐
