Moje šialené nápady - Bernardo Zannoni

Už pred čítaním som tušila, že toto nebude obyčajná kniha, čo je zrejme jasné, keďže hlavným hrdinom je zviera – kuna 😅. Napriek tomu som však očakávala skôr niečo jemnejšie (veď tá nádherná obálka je ako vystrihnutá z rozprávky 😍). Príbeh bol však všelijaký, len nie jemný... Musíte sa pripraviť na krutosti prírody, v ktorej prežijú len zdraví a silní jedinci a kde nevládne žiadne dobro a zlo ale hlad a silné inštinkty.  

"Takto účinkuje hlad. Zúži svet na jedinú potrebu. Neexistuje milosrdenstvo ani láska, strach, bolesť či hanba; neexistuje nič pri tejto slepej potrebe: prežiť, jesť."

Spočiatku som Archyho (kunu) brala ako človeka, ale hneď po pár stranách mi došlo, že to tak nepôjde. Bol divoké zviera, aj napriek tomu, že jedol z tanierov, neskôr čítal a pestoval zeleninu. Prepájalo sa v ňom ľudské so zvieracím, čo je vlastne charakteristické pre celú knihu. Smutná ukážka toho, že mnoho zvieracieho sa skrýva aj v ľuďoch a často sa chovajú rovnako nemilosrdne a pudovo.

Výrazne sa tu objavuje aj prvok Boha, aj keď v takom čudnom ponímaní. Mala som dojem, že autor chcel zvieratám ukázať typicky ľudskú črtu - vieru v niečo vyššie. Sústredíme sa na pochopenie jedinej pravdy platnej pre každého rovnako – všetci raz zomrieme. S touto informáciou je Archy konfrontovaný ako zviera a svoju trpkú, pominuteľnú existenciu nevie dostatočne stráviť... 

"Ten, čo ma hľadá, vie, kde som, ale baví sa a čaká. Je to smrť, viem, ale mňa len tak ľahko nedostane. Chcem nejaký dôvod, prečo zomrieť."

Kniha sa čítala veľmi rýchlo a ľahko (aj keď niektoré scény som mala nepríjemnú hrču v hrdle alebo zvláštnu ťažobu). Vôbec som však necítila, že ide o debut. Text bol prepletený peknými prirovnaniami, ktoré miestami oslavovali krásu prírody a miestami odhaľovali jej krutosť. Dialógy aj opisy boli nesmierne autentické a živé. Mnohé myšlienky pôsobili zaujímavo. Celý čas som však čakala, že prídeme do bodu, ktorý by mi odhalil viac z toho, čo týmto príbehom chcel autor naozaj povedať. Veľmi by som to chcela vedieť 😀. Každopádne, z príbehu som si vzala to svoje a som rada, že som mala možnosť si túto zvláštnosť prečítať.